Rovnako ako mäkká hlina rastie pod rukami hrnčiara, tak aj remeslo Troch Nití prekvitá s ich odhodlaním. So sestrami hovoríme o hline, trpezlivosti a prečo nie je ich jedálenský stôl nikdy prázdny.
Ako sa vám momentálne v dnešnej situácií žije a tvorí? Zmenilo sa niečo odkedy sa tak zásadne zmenila situácia vo svete?
Žije a tvorí sa nám pomaly. Toto obdobie preveruje kreativitu, ale aj odhodlanie každého umelca a my nie sme výnimkou. Hľadáme spôsoby, ako v kríze takýchto rozmerov priniesť našimi produktami potešenie a zmysluplnosť.
Prečo keramika? Kde to všetko začalo?
Keramika je nenápadne odveká láska. Začalo to, keď mala naša najmladšia sestra asi tri roky. Žili sme v Saudskej Arábii, mamka nám pekávala domáci chlieb a jej najvernejšou pomocníčkou pri miesení cesta bola trojročná Annamária. Známi a rodina ju teda začali volať miesiželezo. Annamáriu práca rukami neomrzela nikdy. V neskoršom detstve sa rýpala v hline, na dvore si varila najrôznejšie zmesi bahna, a bavilo ju to podivne dlho. Jedným z prvý impulzov bolo určite štúdium výtvarného odboru ZUŠ. No výhradne keramike sa Annamária začala venovať pred tromi rokmi. Pred nejakým časom sme sa ako sestry zhodli, že je čas spojiť sily, popracovať na marketingu a zjednotiť našu tvorbu. Začali sme sa pýtať veľa otázok a ona nám pomaly odovzdávala všetko, čo sa za tie roky naučila. A tak sme tu, Tri Nite: “…trojmo usúkaný povrazec sa nepretrhne tak chytro.” Kazateľ 4:12.
Ako vnímate samotný materiál? Prečo na ňom záleží?
Kvalitný materiál je základ akéhokoľvek produktu, naša tvorba nie je výnimkou. Načo nám je zapekacia misa na chlieb ak nieje správne vytočená alebo v zmesi hrnčiarskej hliny nie je vhodný pomer šamotu. Trvalo takmer rok, kým sme pre naše produkty našli vhodný materiál a stále sa učíme. Poloporcelán sa nám osvedčil ako vhodný materiál na hrnčeky, plytké a hlboké taniere. Čo sa glazúr týka, investujeme do vysokovýpalových kvalitných značiek. Ten čajník, miska a zakazníci nám za to jednoducho stoja.
Na čom inom pri výrobe záleží?
Záleží na mnohých okolnostiach. Trpezlivosť, sila, citlivosť, a to všetko v dokonalom súznení. No nenahraditeľnou súčasťou je prax. Hrnčiarom sa človek nestane z večera do rána. Trpezlivo sme sa vytočili k produktom, ktoré dnes ponúkame a trvalo to jeden dlhý rok. Hodiny a dni strávené za hnčiarskym kruhom sa nám odplácajú kvalitne vyzerajucími produktami. V sklade máme dodnes nepodarky, a nie je ich päť, desať ani dvacať…napočítali by sme stovky kíl hliny, ktorá ostane ako pripomienka tvrdej práce a odhodlania.
Nasledujete určitú dennú rutinu vo svojom štúdiu? Čo vás väčšinou nakopne do práce?
Ak za rutinu môžeme považovať zapnutie ohrievača deň vopred, tak áno, máme rutinu. Popravde, najmä vianočné obdobie plné deadline-ov preveruje náš rozvrh. Do práce nás teda najviac nakopnú objednávky a blížiace sa termíny. Inšpiráciu považujeme za krásnu vec, no musí ísť ruka v ruke s motiváciou.
Je chybička zároveň krásou?
Chybám sa samozrejme vyhýbame alebo presnejšie, snažíme sa ich nerobiť. Jedno veľké ALE tu však je…drobná chybička je dôkazom ručnej práce. Aj vo veľkých reťazcoch s doplnkami si všímam snahy o nedbalý vzhľad, aby sa produkty čo najviac priblížili ručnej práci. Špeciálne keramika je proces nevyspytateľný a pec na vypaľovanie je miesto medzi nebom a zemou. Miesto, kde sa jeden z dvoch rovnako vytočených tanierov scvrkne viac ako ten druhý, miesto, v ktorom sa z práškovej glazúry nanesenej rovnakým spôsobom, utvoria dva rozličné vzory. V konečnom dôsledku, sú to práve tie chybičky, ktoré tomu celému dajú pečiatku handmade.
Ako vyzerá prestretý stôl u Troch Nití? Používate radšej hlboký, či plytký tanier? Veľký, či malý hrnček?
Stôl u Troch Nití je v prvom rade rozkladací. Máme veľkú rodinu a neplánované návštevy našich priateľov sú u nás vždy vítané. Stôl nám väčšinou zdobí storočný ľanový obrus, plytké biele taniere s vyvýšeným okrajom, na ktorých “odpočívajú” naše najobľúbenejšie polomatné, tmavo šedé hlboké taniere. Nazvali sme ich Jupiter, po majestátnej glazúre, ktorou sú zdobené. Ak hovoríme o prestretom stole, okrem Jupiter taniera nesmie chýbať ani hrnček Mug, alebo ako mu s obľubou hovoríme – hrniec. Je tak akurát na ranný čaj, dostatočne veľký a vďaka poloporcelánu- materiálu, z ktorého je vyrobený, čaj tak skoro nevychladne.
V neposlednom rade je na stole nespočet malých mištičiek, na omáčky, dresingy a prílohy od výmyslu sveta. Pred nedávnom som sa prechádzala po našom skladíku (izba pre hostí, z ktorej sa stal náš mini sklad) a uvedomila som si, že sme už vyrábali snáď všetko. Od miniatúrnych detských čajových setov cez zapekacie misy na chlieb až po drippery na kávu. Slovom, náš rozkladací stôl by na to všetko nestačil.
Kde vidíš budúcnosť svojho štúdia? Je to aj naďaľej úžitková keramika alebo máte na pláne aj iné projekty?
Náš projekt Tri Nite je o nás troch, troch sestrách, ktoré sa rozhodli tvoriť spolu. Podstúpiť tú námahu a zjednotiť to všetko, čo v nás je. Každá z nás je iná, každá z nás tvorí inak, v inom odvetví. Tri nite už dnes nie je len keramika, aj keď je pre nás kľúčová, je to aj digitálny dizajn, doplnky a budúcnosť ukáže čo všetko. Plány sú veľké a otvorené, jedna z nás plánuje doštudovať psychológiu, ďaľšia vychovať z detí dobrých ľudí a neprestať robiť to, čo milujeme – tvoriť.
Ako vnímate ručnú prácu? Pozorujete určitú zmenu vo vnímaní ručnej tvorby za posledné roky?
Posledné dva, tri roky sledujem na Slovensku zmenu v pohľade na matériu. Vnímam malé zmeny zmýšľania, ktoré sa postupne rozširujú medzi ľudí. Zatiaľ čo generácia našich rodičov žila v nedostatku, naša genrácia už mala všetko, dokonca veľký nadbytok. Ľahko dostupný, rýchly život však zapríčinil ekologické zmeny a ľudia sa začali navracať späť. Myslím, že jednotlivci zisťujú, že nepotrejú plné skrine nekvalitného oblečenia, ktoré po použití zahodia. Začínajú sa zaujímať o materiál, dizajnéra, o kvalitu. Verím, že tento postoj sa pretransformuje na všetky oblasti našich potrieb a zasiahne aj nás, tvorcov úžitkovej keramiky.
