Pri tvorbe jej najviac záleží na dobrom svetle. Vďaka nemu do svojich objektov vdychuje nehu a ľahkosť. O inšpirácii v architektúre a minimalizme aj o tom, ako sa vie pri práci poriadne zašpiniť, nám porozprávala Aneta.
Od úplneho začiatku sme na Kanave snívali o prestretom stole. O takom, ktorý prikrýva ručne farbený obrus a stoja na ňom prírodné sviece v tvarovaných keramických svietnikoch. Jedlo sa servíruje na stočenom tanieri s glazúrou vo farbe mora a solí sa z vyrezávanej drevenej misky. V krčahu sú kvietky, ktoré sme si sami nazbierali. Každý objekt rozpráva svoj vlastný príbeh. Spolu tvoria ten náš. Príbeh rozprestretého stola.
Málo remesiel zachytáva proces a pokrok umelca tak výrazne ako keramika. V mäkkej hline sa chyby menia na krásu a výsledok je často prekvapením. Podobne pracuje aj Karolína, ktorej tvorba odráža nielen cestu k nej samej ale aj jej cestu domov.
Pre Zheni je hlina ako partner, s ktorým pracuje v neustálom dialógu. Ako architektka pokračuje v práci s priestorom umiestňovaním predmetov.
Rovnako ako mäkká hlina rastie pod rukami hrnčiara, tak aj remeslo Troch Nití prekvitá s ich odhodlaním. So sestrami hovoríme o hline, trpezlivosti a prečo nie je ich jedálenský stôl nikdy prázdny.