Ako si sa dostala k tvorbe zošitníkov?

Väčšina mojich spolužiakov si odnášala poznámky z prednášok na svojich hard diskoch, ja som odchádzala so zošitom a perom. Rada si zapisujem a plánujem v kalendári, ktorý si sama načrtnem. Väčšina zošitov nikdy nespĺňala moje predstavy. Zápisníky a diáre, tie mi zas vedeli predstavy poriadne okresať do predurčených “riadkov”. Tak som to skúsila. Vyrobila prvý zošitník, vtedy ešte netušiac čo poriadne robím, a ono to celkom fungovalo. Kamarátka ho vypísala a chcela ďalší. A práve vtedy som o tom začala viac premýšľať.

Aký je proces vzniku jedného zošitníku?

Prechádzam si od výberu samotného papiera, jeho nachystania k šitiu, šitím samotným, lepením, až po finalizáciu. Doteraz neviem, ktorú fázu mám najradšej. Keď si jeden deň nachystám papier, viem, že druhý deň môžem robiť buď to isté, alebo sa venovať už jeho šitiu. Takto sa mi posúvajú úlohy. V tomto mi to veľmi vyhovuje a práca mi doposiaľ neprišla monotónna. Nie každý deň sa totiž cítim na to isté. Pracujem veľmi intuitívne.

Ako vnímaš samotný papier? Prečo na ňom záleží?

Zostala som fascinovaná, keď som si začala uvedomovať diverzitu papierov a ako spolu hrajú. Povedala som si, že papierov je toľko, že by bolo nudné mať ďalší zápisník len z jedného druhu. Samozrejme, je ich oveľa viac než môže jeden zošitník ponúknuť, no v jednom ich je namixovaných tak akurát na to, aby nepôsobil fádne. Papier je pre mňa estetický aj praktický. Vytvára podklad na odzrkadlenie osobnosti a nabáda k niečomu prirodzenému – písaniu, čmáraniu, kresleniu.

Na čom inom pri výrobe záleží ?

Asi by som povedala, že dôkladnosť, ale to môže platiť len pre mňa. Inak je to určite čas a istá postupnosť. Každá fáza vo výrobe (zošitníku) má svoj zmysel a dobu “zrenia”. To nejde oklamať. V tom je to vzácne – nastáva totiž spomalenie a narastá hodnota výrobku.

Čo pre teba zošitník znamená, pre koho a načo je určený?

Je to spoločník a mne jeden zošitník slúži na všetko. Ale môže byť čímkoľvek. Jeho čisté strany totiž nepredurčujú, ale rozširujú možnosti jeho využitia. Vidím ho ako odraz osoby, ktorá ho používa. Samotný dizajn je vymyslený tak, aby bol jednoduchý, zvýrazňoval samotný papier a nechal človeka využiť ho vo vlastnej réžii. 

Každý deň, týždeň, mesiac má pre človeka iný ráz, v každom tomto čase vypíšeme papier iným množstvom. Výrobcovia diárov neboli nikdy moji obľúbení. Ľuďom prakticky určujú množstvo priestoru, v ktorom sa môžu v daný čas realizovať. Pre mňa to odjakživa bolo obmedzujúce. Načŕtať si kalendár tempom, aké mi vyhovuje mi príde oslobodzujúce. Pomedzi to v zošitníku robím, čo práve potrebujem.

Stáva sa aj sám zošitník podkladom pre ručnú prácu? Máš spätné väzby od ľudí, ktorí ho používajú?

Zošitník je ešte v plienkach. Prirovnala by som ho k mojej šesťmesačnej dcére. Ľudia, o ktorých viem doň zapisujú, lepia, značia, skicujú. A čo ešte nie je stále môže byť.

Kde vidíš budúcnosť svojich zoštníkov? Plánuješ s papierom pracovať naďalej?

Mám rada, keď človek nie je vo svojom štýle prelietavý. Nateraz ma baví robiť zošitníky spôsobom mojim vlastným. Ocitám sa ale občas na hrane prispôsobovať ich trhu. Ľudia sú si však podobní, preto verím, že sa nájdu podobní aj mne a zošitník budú mať radi spôsobom, akým ho mám rada ja – spôsobom, akým ho tvorím.

Ako vnímaš ručnú prácu? Ako sa mení jej význam v dnešnom svete?

Veľa vecí vie byť v dnešnej dobre vyrábaných rýchlo a hlavne sériovo – bez rozdielu. Ja stále a s úsmevom ľuďom hovorím, že na svete sa dva rovnaké zošitníky nikdy nestretnú. Každý zošitník, ktorý sa vám ocitne v rukách je osobitý; je originál. Mixovaním rôznych druhov papierov do jednotlivých blokov, farebnými obmenami a formátmi, je každý iný. Ručná práca má čaro aj chýb, ktoré ju robia ručnou a jednoducho ľudskou.

Foto: Andrea K