príbeh ľanu
/
/
príbeh ľanu

Ľan bol po stáročia súčasťou slovenskej dediny. Dnes sa z nej takmer úplne vytratil. O tom, ako jeho dedičstvo stále prežíva v kuchyniach našich starých mám a prečo je dôležité aby sme ho objavili aj my v nás nám porozprávala Vladimíra zo Story of Linen.

Ako si sa dostala k práci s ľanom? 

Všetko začalo vďaka mojej prastarej mame Márií Balážovej. Pochádzam z malej dedinky Babiná na Strednom Slovensku. Vedľa domu, v ktorom som vyrastala, moja prastará mama ešte v minulom storočí pestovala ľan a konope. Tradícia pestovania ľanu na Slovensku bola veľmi rožšírená a preto to nebolo nič nezvyčajné. Keď som o projekte začala neskôr rozprávať známym, hovorili mi, že aj ich starí rodičia ľan pestovali, spriadali a tkali. Máme toto dedičstvo v nás, len sme na to jednoducho zabudli.

Rovnako som zabudla aj ja. Približne pred tromi rokmi mi ale všetko „docvaklo“. Pamätám si, ako som sedela u starých rodičov v izbe a pozerala som sa na utierku na riad, ktorú práve starká používala. A všetko mi začalo dávať zmysel. Utierku vyrobila ešte moja prastará mama. Akurát, že úplne od počiatku, od zasadenia ľanu, cez jeho extrahovanie, pradenie, tkanie až šitie. Prastará mama bola veľmi šikovná, vyrábala kroje, tkala pre „celú dedinu“. Dôležité ale v tom momente pred tromi rokmi bolo, že starká stále utierku používala. Aj po vyše 60 rokoch. Poznala jej príbeh, a človeka, ktorý ju utkal. Vedela, že je takmer nezničiteľná a funkčná ako nová. Vedela, čo všetko sa za ňou skrýva. Prastarkú sama videla pri práci, nevie si preto predstaviť, že by utierku vyhodila. Stále hovorím len o „obyčajnej utierke“ ale všetko to vieme aplikovať na akýkoľvek produkt okolo nás. Preto som začala pracovať s ľanom, chcela som pokračovať v odkaze mojej prastarej mamy.

Sama si vymyslela nové “náradie” ktoré je efektívnejšie pri spracovaní ľanu a jednoduchšie na použitie ako tradičný kolovrátok.  Aký bol proces jeho navrhovania a výroby?

Ako produktový dizajnér som sa rozhodla pozrieť na proces rovnako, ako moja prasatará mama od samotného začiatku. Zažiť príbeh ľanu od jeho semienka až po finálny produkt. Zároveň som sa na problém pozerala ešte z iného uhla. Celý systém na Slovensku okolo spracovania ľanu sa zdá byť zakonzervovaný v minulosti. To som chcela zmeniť a príležitosť som videla práve v znovu navrhnutí produktov na ručné opracovanie ľanu.

Proces spracovania ľanu je veľmi náročný. Kým si ho skutočne sami nevyskúšame, nevieme, čo všetko sa za ľanovou látkou skrýva. Ja sama som si len hmlisto vedela predstaviť ako asi pradenie prebieha a princíp tkania som poznala len povrchovo. To, že som nebola od začiatku v problematike odborník, vnímam ako veľké plus. Mohla som tak tvoriť voľne a nič mi nezväzovalo ruky.

Ľudia, ktorí na Slovensku spracúvajú ľan dodnes sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. V rámci dizajnérskej sféry celosvetovo sa nedajú ani nájsť. To bolo pre mňa hnacím motorom. Keďže milujem rešerš, strávila som hodiny v knižnici, v archívoch a na internete. Prehrabávala som sa cez staré fotografie a opisy strojov. Sama som netušila, ako napríklad taký kolovrátok funguje. Bolo to pre mňa čarovné, učiť sa niečomu novému. Takisto mi veľmi pomohla Miška Lipková, konzultantka mojej diplomovej práce, za čo som jej veľmi vďačná. Je skvelé mať pri sebe počas štúdií niekoho s tak otvorenou mysľou. 

Každý jeden navrhovaný produkt bol z hľadiska funkčnosti na oveľa vyššej úrovni náročnosti, ako som si na začiatku predstavovala. Moje navrhnuté projekty ešte stále nazývam prototypmi. Aby boli také, aké si ich predstavujem, budú musieť prejsť ešte pár variáciami. Dnes sú ale dostatočné funkčné na to aby som s nimi mohla opracovať ľan od stebla až po látku. 

Svojím projektom Story of linen vzdelávaš ľudí o vlastnostiach ľanu a jeho spracovaní. Čo je pre teba dôležité odkomunikovať?

Je pre mňa dôležité odkomunikovať realitu procesu. Hodnotu, ktorá sa skrýva za našou prácou. Ak sa niečo nepodarí, je to v poriadku, príroda nemôže mať každý rok dokonalú úrodu. Starostlivosť a opracovanie si ale stále vyslúžia rovnakú mieru práce. Na tom sa nič nezmení. Realitou procesu chápem aj náročnosť opracovania ľanu, ktorú je veľmi tažké ukázať ľuďom na diaľku. Začala som preto rozdávať semienka ľanu záujemcom zadarmo. Tento rok sme tak začali pestovať ľan na viac ako 20-tich miestach na Slovensku a v Česku. Je veľmi príjemné, že vzniká takáto komunita.

Čo plánujes s týmto projektom do budúcna?

Snov je veľa. Bolo by úžasné vytvoriť komunitu ľudí, ktorí pestujú ľan a opracúvajú ho, alebo ich len zaujíma. Veľmi by som chcela začať s pestovaním ľanu vo väčšom. Aktuálne ale viem zhodnotiť, aký náročný proces je nevyhnutný na pestovanie ľanu na pár metroch štvorcových. Preto si pestovanie vo väčšej miere bude vyžadovať ešte veľa rešeršu a praxe. 

V neposlednom rade by som chcela vyrábať a predávať produkty potrebné na ručné extrahovanie, pradenie a tkanie. Okrem nástrojov, ktorými materiál tvoríme, rozmýšľam aj nad samotnou kolekciou finálnych malých produktov, napríklad šperkov alebo bytových doplnkov. Kvôli komplexnému procesu, ktorý viedol k ich finálnej podobe a reálnou cenou za prácu sa z nich stávajú luxusné tovary. Preto je potrebné zvážiť do akých produktov sa nakoniec pustím. 

Aké je súčasné využitie ľanu na Slovensku? Aké sú jeho výhody? Vieme nájsť ľanovú metráž vyrobenú na Slovensku?

Ľan priadny, ktorého vlákna kvalitou vyhovujú pre látku sa dnes na Slovensku nepestuje. A je to tak približne od druhej svetovej vojny. V malej miere sa u nás pestuje ľan olejný. Jeho vlákno ale nie je vhodné na textílie. Zároveň sa celá produkcia opracovania ľanu presunula na východ, pretože je veľmi finančne náročné. Dnes sa ľan v Európe pestuje v Belgicku, Francúzsku, č Litve. Častý problém je, že aj tento ľan putuje do Ázie, kde sa extrahuje vlákno, spriada a tká. Všetko kvôli cene. Preto keď si dnes kúpime ľanové oblečenie, je veľmi veľmi náročné vystopovať jeho presnú cestu, ktorú prešlo. Ak také oblečenie nájdeme, treba si ho veľmi vážiť.

Ľan sa najbližšie spracúva v Poľsku, kde sa aj spriada. Tkanie je ešte stále v Európe rozšírené. Tkáčske závody na ľan pretrvali aj v susednom Česku. U nás podobné závody existovali, no dnes už bohužial nefungujú.

Prečo je remeslo dôležité aj v súčasnosti?

Remeslo vnímam ako potrebnú a neoddeliteľnú časť súčasnej dizajnérskej tvorby. V dnešnom svete mi ale chýba viac zamyslenia sa nad umom, ktorým oplývali naši predkovia. Máme ho v nás, akurát naň zabúdame. Slovensko je výnimočná krajina naplnená šikovnými, ale niekedy až príliš skromnými ľuďmi. Akoby sme si neverili, vo vedomostiach, ktorými ovplývame a ktoré v dnešnom svete dokážeme preniesť aj do vysokého umenia. 

Foto: story of linen

Start typing and press Enter to search

Shopping Cart