Zlákal ho nielen šerm a sokoliarstvo ale aj samotný historický odev. A tak sa zo dňa na deň stal obuvníkom, krajčírom či klobučníkom. O remesle z dôb dávno zabudnutých, o drumbli a baretách nám porozprával Matej.
Od úplneho začiatku sme na Kanave snívali o prestretom stole. O takom, ktorý prikrýva ručne farbený obrus a stoja na ňom prírodné sviece v tvarovaných keramických svietnikoch. Jedlo sa servíruje na stočenom tanieri s glazúrou vo farbe mora a solí sa z vyrezávanej drevenej misky. V krčahu sú kvietky, ktoré sme si sami nazbierali. Každý objekt rozpráva svoj vlastný príbeh. Spolu tvoria ten náš. Príbeh rozprestretého stola.
Mya z Ateliéru Objectora vníma drevo ako materiál, ktorý v sebe nesie príbeh už od momentu ako ho vezme do rúk. Rastie, má vlastný cyklus a aj po vysušení, opracovaní a pretvorení do objektov je stále živým materiálom.