O jedle, ktoré nie je iba o jedení. O zmysloch, farbách, bylinkách, múke a jednoduchosti života v mesačnej krajine. O tom všetkom nám porozprávala Barbora.
Na začiatku je drôt rovná línia. Neskôr sa ohýba, kľukatí a obtáča dookola. A s ním aj život drotára. O tom akým smerom nám porozprával Slávo.
Za hranicami zemí, kultúr a času hľadá pravú ľudskú esenciu. Forma do ktorej ju tvaruje je síce hmateteľná no stále hlboko symbolická. O prieniku mýtu s realitou nám rozpráva Elvíra.
Zlákal ho nielen šerm a sokoliarstvo ale aj samotný historický odev. A tak sa zo dňa na deň stal obuvníkom, krajčírom či klobučníkom. O remesle z dôb dávno zabudnutých, o drumbli a baretách nám porozprával Matej.
Pri tvorbe jej najviac záleží na dobrom svetle. Vďaka nemu do svojich objektov vdychuje nehu a ľahkosť. O inšpirácii v architektúre a minimalizme aj o tom, ako sa vie pri práci poriadne zašpiniť, nám porozprávala Aneta.
Od priadze cez farbenie až po samotné tkanie, Wnoozov je revolúciou v textilnej manufaktúre.S rešpektom k tradíciam a s víziou udržateľnejšej produkcie látok sa v ateliéri minulosť stretáva s budúcnosťou. O tom, akým smerom sa môže uberať český a slovenský textil, sme sa rozprávali so zakľadateľkou ateliéru Wnoozov Danielou Danielis.
Od úplneho začiatku sme na Kanave snívali o prestretom stole. O takom, ktorý prikrýva ručne farbený obrus a stoja na ňom prírodné sviece v tvarovaných keramických svietnikoch. Jedlo sa servíruje na stočenom tanieri s glazúrou vo farbe mora a solí sa z vyrezávanej drevenej misky. V krčahu sú kvietky, ktoré sme si sami nazbierali. Každý objekt rozpráva svoj vlastný príbeh. Spolu tvoria ten náš. Príbeh rozprestretého stola.
Ľan bol po stáročia súčasťou slovenskej dediny. Dnes sa z nej takmer úplne vytratil. O tom, ako jeho dedičstvo stále prežíva v kuchyniach našich starých mám a prečo je dôležité aby sme ho objavili aj my v nás nám porozprávala Vladimíra zo Story of Linen.
Prostredníctvom rastlín, minerálov a pôdy Kornélia skúma rozmanitosť a zložitosť prírodného farbenia tkanín. Jej práca presahuje hranice hľadania správneho odtieňa a prikláňa sa k učeniu a prijímaniu toho, čo je pre nás podstatné a ľudské.
Mya z Ateliéru Objectora vníma drevo ako materiál, ktorý v sebe nesie príbeh už od momentu ako ho vezme do rúk. Rastie, má vlastný cyklus a aj po vysušení, opracovaní a pretvorení do objektov je stále živým materiálom.
- 1
- 2