Ako si sa dostal k tvorbe historických kostýmov? Bol to impulz alebo sa to v tebe formovalo postupne?

Vyvíjalo sa to postupne, vyrábal som rôzne časti odevov pre moje šermiarske vystúpenia. Zväčša to boli menšie doplnky ako napríklad kožená brašňa, opasok alebo šípy na lukostreľbu. K rekonštrukcii celého historického kostýmu som sa nikdy nedostal. Paradoxne mi to umožnila stále aktuálna pandemická situácia, kvôli ktorej som hneď v prvých dňoch dostal výpoveď z práce. Zrazu som mal veľmi veľa času a chcel som ho využiť zmysluplne, preto som sa pustil do projektov, ktoré som dlho odkladal.   

Mnohé z techník, ktoré využívaš pri kostýmoch, spracovaní doplnkov z kože alebo práci s kovom dnes už takmer nikto nepoužíva. Rovnako je náročné zohnať materiál blízky tomu, čo sa používalo kedysi. Ako tieto materiály nachádzaš?

Mnohé výrobky si vyžadujú viacero techník, ktoré som sa postupne učil. Musel som sa vžiť do role obuvníka, krajčíra alebo klobučníka. Pracovať s kovom, kožou, drevom, voskom, látkou a mnohými materiálmi. Vytvoriť kopyto, vyšívať stehy  alebo odliať pracku. Napríklad pri tvorbe nemeckej renesančnej košele som pracoval s ľanom, vyšíval som na ňu hodvábnou niťou a doplnil perlami. Zhodou okolností som starú ľanovú plachtu spolu s riečnymi perlami dostal od svojej starej mamy, ktorá ma podporuje v každom mojom projekte. Veľkú časť projektov som vytvoril práve u nej doma v garáži, kde mám svoju dielňu. 

Fáza rešerše a štúdia historických období je pre teba kľúčová, môžeš nám ju viac priblížiť? Máš svoje obľúbené obdobie?

Každému kusu z mojej dielne predchádza dlhé obdobie hľadania a študovania historických materiálov. Používam na to množstvo literatúry, ktorá je momentálne na trhu alebo priamo využívam zdigitalizované historické diela. Prevažne sledujem na sociálnych sieťach rôzne skupiny ľudí, ktoré diskutujú o historických remeslách – niekedy sa sám čudujem, koľko ľudí sa tomu venuje. 

Dlhú dobu som bol fanúšikom módy druhej polovice 15. storočia. Nedávno som sa však zamiloval do módy landsknechtov a ich prestrihávaným oblečením. Boli to akoby pankáči 16. storočia, nájomní žoldnieri z nemecky hovoriacich krajín na okraji spoločnosti pre svoje zhýralé správanie a boli veľmi obávaní. Ich prestrihávané priliehavé dublety (kabáty), tallerbarety (široké barety) s pštrosími pierkami a kuhmaule (topánky široké na prstoch nazývané aj kravia tlama) hýrili tými najpestrejšími kombináciami farieb a druhmi látok. V kontraste s landsknechtami bola typická pre toto obdobie práve strohá nemecká reformačná móda s tmavou farebnosťou a zahaľujúcou siluetou. 

V tvojej tvorbe je cítiť úprimnosť ku každému použitému materiálu, 
a zmysel pre detail. Čo všetko je pre teba dôležité v tom, čo robíš?

Dôležitá je pre mňa najmä autenticita a kvalita. Samozrejme pri výbere materiálov prihliadam na ich charakteristiku, musia byť čo najprírodnejšie bez umelých prvkov. To sa samozrejme nedá na sto percent napodobniť, ale snažím sa čo najviac priblížiť k autenticite a práve preto všetko robím ručne bez použitia súčasných technológií. V nedávnej minulosti bol s výberom látok problém, no v dnešnej dobe sa objavuje stále viac výrobcov, ktorí sa zameriavajú priamo na výrobu historických materiálov použiteľných pri tvorbe funkčných odevov alebo predmetov. Opäť musím povedať, že internet mi je veľkým pomocníkom, kde tieto materiály dohľadávam. 

Ako vnímaš dôležitosť remesla v súčasnosti?

Remeslo má v mojom ponímaní nezastupiteľnú hodnotu v spoločnosti, učí nás o našich predkoch a ich spôsobe života. Trochu ma mrzí, že slovenské remeslo je výhradne previazané folklórom a 19. storočím. Nemá snahu siahnuť do dávnejšej doby a objavovať remeslá a techniky, ktoré sú mnohé zabudnuté.