Tvoje objekty sa vyznačujú čistými líniami, variáciami geometrických tvarov, neutrálnou a paste- lovou farebnosťou… Čo ovplyvňuje tvoju tvorbu? Čím sa inšpiruješ? 

Mám veľmi rada architektúru ako takú – najmä jej rôznorodosť, ktorá ma veľmi inšpiruje aj pri mojej tvorbe.  Fascinujú ma predovšetkým fasády domov, ktorých farebnosť sa odzrkadľuje aj pri tvorbe mojich produktov. Každý produkt, ktorý vytvorím, si musím vedieť predstaviť najmä u seba doma.

Úplne prvým impulzom bolo vytvorenie vysnívaného stolíka, ktorý som túžila vlastniť. Vedela som čo chcem, ale vôbec som nevedela ako na to. Nebolo to veľmi jednoduché kvôli tomu, že som neštudovala žiaden technický smer, ktorý by sa venoval práci s materiálom. Možno práve to bol ale moment, kedy som si intenzívne začala všímať tvary a štruktúry jednotlivých vecí okolo mňa. Zároveň  vidím výhodu v tom, že som nebola limitovaná teóriami o materiáloch, a tak som začala využívať zdanlivo nezlučiteľné techniky. Začiatky boli pre mňa plné experimentov –napríklad pri spomínanom stolíku som skĺbila použitie hydraulického potrubia s formou na pečenie.  

Na čom ti pri výrobe záleží? 

V prvom rade mi záleží hlavne na tom, aby každý vyrobený produkt bol podľa mojich predstáv. Taktiež, ako som spomínala, si ho musím vedieť predstaviť u seba doma. Mám rada minimalizmus a nadčasovosť, ktoré sú v symbióze so súčasnou dobou. 

Čo je pre teba dôležité v priestore v ktorom pracuješ? Ako ťa tento priestor ovplyvňuje?

Predovšetkým sa v mojom priestore musím dobre cítiť – obzvlášť dôležité je pre mňa denné svetlo. Svetlo je tá najdôležitejšia vec aj pri tvorbe mojich objektov. Pre mňa je môj ateliér miesto, kde sa  rada zavriem, pustím si hudbu a mnohokrát ani neviem ako plynú hodiny. Niekedy si pripadám absolútne „nežensky“ – som špinavá, zaprášená, olepená rôznymi páskami s vŕtačkou na kolenách… Je to ale miesto, kde sa cítim zmysluplne a dobíja ma energiou.  

Ako vnímaš dôležitosť remesla a jeho posun v súčasnosti? 

Mám pocit, že v dnešnej dobe sa vytratila dôležitosť remesla vďaka enormnému importu cenovo dostupných produktov. Vždy sme mali bohatú remeselnú povesť, no lacné zahraničné produkty potlačili v krátkom čase dopyt po výrobkoch lokálnych remeselníkov. Vo výsledku teraz žijeme v dobe, kde máme síce mnoho nepotrebných pozícií, no pod remeslom si už ledva spomenieme na vodára či elektrikára. Veľmi by som si priala aby sa tento trend zmenil.  

Ja sama som študovala ekonómiu a masmediálnu komunikáciu. Po dokončení štúdia som ale vedela, že chcem robiť niečo iné, čo bude viditeľné a hmatateľné no zároveň kreatívne a bude ma to napĺňať. Najskôr som pracovala s textilom, no chcela som skúsiť ešte niečo iné. Presunula som sa tak k inému materiálu a inej forme produktu. Narozdiel od módy, kde istým spôsobom podliehate trendovosti mi súčasná tvorba ponúkla úplnú volnosť – preto v nej asi nejaký čas pobudnem. Je taktiež ale dosť možné, že v budúcnosti prejdem ešte viacerými materiálmi a remeslami. 

Foto: Aneta Kurtová