Pre Zheni je hlina ako partner, s ktorým pracuje v neustálom dialógu. Ako architektka pokračuje v práci s priestorom tak, že v ňom hľadá miesto pre svoje objekty.
Čo ťa priviedlo ku keramike?
Myslím, že to bol istý druh šťastia. Študovala som architektúru v mojom rodnom meste v Rusku. Pred príchodom na Slovensko som pomerne úspešne pracovala predovšetkým ako interiérová dizajnérka. O zmene povolania som ani len nepremýšľala.
Som hlboko vďačná svojej dcére, že ma prinútila prehodnotiť celý svoj život po jej narodení už tu na Slovensku, aby som zmenila hodnoty a smer ktorým sa vydať. V tom období som vyskúšala pracovať s hlinou a bola som nadšená.
Čo ťa inšpiruje a ako s tým súvisia princípy ktoré v tvorbe dodržiavaš?
Ako architektka stále pokračujem v práci s priestorom ale tentokrát doňho umiestňujem objekty. Veľa premýšľam o hraniciach priestoru – fyzických ale aj mentálnych. Ako vonkajšok ovplyvňuje vnútrajšok. Čo môže dať môj objekt človeku nielen v aspektoch kažodenného používania ale aj v duševnom kontexte. Ako môžu vázy ovplyvniť “life flow” osoby ktorej patria. Netvorím len vec na používanie, vytváram zážitok.
Taktiež pracujem s technikou, ktorá sa časom takmer vôbec nezmenila, používanie hliny ako starovekého, základného materiálu, tvorenie drsných textúr, nedokončených hrán, zemitých povrchov – to všetko dáva príležitosť pripomenúť si spätosť s prírodou, neodsudzujúcu jednoduchosť. Kde je čas pomalý a je ľahké len byť, navrátiť sa k zemi. Teraz, keď je život rýchlejší a ľudstvo sa stáva čoraz viac digitálnejším, je to o to dôležitejšie.
Ako vnímaš samotný materiál, skúmanie jeho vlastností, objavovanie jeho možností?
Hlina. To je dôvod prečo som začala s keramikou. Vnímanie spôsobu akým sa materiál dostal počas tisícok rokov do rôznych kultúr po celom svete mi dáva nával energie počas navrhovacieho procesu. Kus pôdy. Tekutá, mäkká a poddajná. Po výpale veľmi silná.
Práca s hlinou je na jednej strane proces učenia sa, ktorý je veľmi založený na zmyslovom vnímaní. Na druhej strane, konštruktívne myslenie, ktoré som získala vdaka štúdiu architektúry, mi pomáha pochopiť technické aspekty práce s keramikou.
Rešpektujem hlinu a pracujem s ňou ako s partnerom v neustálom dialógu. Nikdy nerobím skúšky, plne jej dôverujem. Nemožno sa mýliť – celý proces a výsledok je v tomto materiále správny. Vždy dávam materiálu priestor, neovládajúc ho úplne.
Čo je pre teba v priestore v ktorom pracuješ, v tvojom štúdiu, dôležité? Ako ťa ovplyvňuje?
Ateliér je pre mňa v prvom rade pracovný priestor. Laboratórium. Priestor kde sa odohráva výskum a experiment. Každé náradie má svoje miesto. Mal by byť čistý ale nie vždy. Koniec koncov hlina je blato.
Štúdio je v neustálom pohybe – priestor sa mení v súvislosti s potrebami, s pribúdaním nových náradí alebo nových procesov. Mám tento priestor 1 rok a dal mi veľa. Vlastne som tu našla svoj spôsob práce s hlinou, spôsob akým o hline premýšľať. Je to miesto moci. Miesto bytia, tvorby a skutočne mi chýba ak v ňom istý čas niesom. Ideálny priestor na ateliér je taký, ktorý môžem zdieľať s iným výrobcom a s verejnosťou. Veľký, presvetlený, so showroomom a s priestorom na stretávanie sa ľudí.
Aký je tvoj proces tvorby, čím sa vyznačuje?
V mojom štúdiu pracujem s dvoma typmi objektov – sochárskymi a stolovacími. Oba majú rovnaké estetické princípy ale rôzny zmysel. Stolovacie objekty sú veľmi dôležitou časťou mojej práce. Ich vyrábaním šírim myšlienku že s každodennou radosťou z jednoduchých vecí je možné užívať si celý život. Sochárske alebo umelecké objekty sú výsledkami mojich experimentov s materiálom, myšlienok o estetike a funkcii keramických nádob, osobných vnútorných procesov a reakcií na súčasné dianie moderného sveta.Oba typy objektov mali pomerne podobný proces navrhovania ktorý zahŕňa rešerš, skicovanie, tvorenie a testovanie.
Štádium rešeršu môže mať niekoľko spôsobov, záleží na tom, čo to má vo finále byť. So stolovacími objektami je to samozrejme o hľadaní možností zážitku užívateľa a o tvorení príbehu nádoby. Ako sa bude používať, kedy…Umelecké objekty sú viac o pominuteľnosti materiálu, o rozmýšľaní nad životom. Rovnako sem patrí aj štúdia materiálu: akú hlinu použiť, jej hrúbka a čas sušenia.
Skicovanie je väčšinou veľmi jednoduché. Netrávim nad tým veľa času. Väčšinou robím architektonické nákresy a snažím sa jednoducho zachytiť konštrukciu objektu a jeho rozmery. Najdôležitejšia časť je proces samotnej tvorby. Keramiku dokáže ovplyvniť práca na hrnčiarskom kruhu alebo ručné tvarovanie, úprava, sušenie ktoré vyžaduje čas, minimálne dva výpaly v peci, recyklovanie hliny. V objekte viem včas zmeniť veľkosť, hĺbku alebo textúru, poprípade skúsiť inú hlinu. Nádoba môže vždy nečakane spadnúť a vtedy stojím pred náročným rozhodnutím – zničiť alebo obnoviť.
Na čom pri výrobe tvojich objektov záleží?
Samozrejme, ako každá ručná výroba, keramika vyžaduje čas a trpezlivosť. Pre moje objekty je rovnako dôležitá idea a jej zhotovenie. Zdokonaľovanie zručností mi časom otvára viac príležitostí a smerov na premýšľanie.
Kde vidíš budúcnosť svojho štúdia? Čo by si sa rada ešte naučila, do akej oblasti keramiky ešte možno rada prenikla?
Začala som používať prírodnú hlinu, ktorú si zbieram sama, čo je pre mňa veľmi zaujímavé. Tiež by som sa chcela naučiť spracovávať porcelán. Obdivujem jemnosť, ľahkosť a subtílnosť tohto materiálu z ktorého sa dajú vytvoriť polopriehľadné delikátne objekty. Teším sa na niekoľko spoluprác s výrobcami z rôznych oblastí remesla. Niektoré z nich začnú koncom roka. Rovnako ma zaujímajú spôsoby miešania hliny so súčasnými stavebnými materiálmi.
Ako vnímaš ručnú prácu? Pozoruješ určitú zmenu vo vnímaní ručnej tvorby za posledné roky?
Vždy som obdivovala menšie miestne značky a remeslo. Mám priateľov ktorí robia veci ručne – odevy, šperky, kresby, výšivky. Vážim si ich prácu a príbeh skrývajúci sa v každom kúskom.
Vidím ako rastie remeselné hnutie nielen prostredníctvom komunít výrobcov keramiky ale prostredníctvom spoločnosti a jej záujmu vzhliadať k vyššej kvalite, pomalšiemu životnému tempu – na podujatiach, festivaloch, prednáškach, pop-up eventoch – kde je možnosť vzdelávať sa, spoznať eco-friendly iniciatívy a nájsť výnimočné dizajnové kúsky vyrobené s nízkym vplyvom na životné prostredie, premyslieť plynutie života. Som hrdá na to že patrím k tomuto hnutiu a budem sa naďalej snažiť rozvíjať v tomto smere.