Ako to s vlnou začalo?

Môj muž si prišiel do Českej republiky splniť detský sen a farmárčiť. Keď sme našli náš vysnený domček, začali sme zvažovať, aké zvieratká by sa nám hodili. Sliepky boli jasné hneď a v podstate aj ovečky. Nie sú veľmi náročné na chov pre začínajúcich farmárov. Nakoľko sa snažíme žiť svojpomocne “po starom” a bez odpadovo, s využitím všetkého, čo sa dá, začali sme spracovávať aj ich vlnu. Nakoniec sa z toho stala veľká láska takmer až závislosť.

Čo pre vás znamená slovo lokálno?

Lokálno je pre nás veľmi široký a hlboký pojem. Vieme, že našu planétu už dlhodobo veľmi drancujeme a je otázne ako dlho to ešte vydrží. Keďže mám tri deti a rada by som raz mala aj vnúčatá, dlhodobá udržateľnosť je pre mňa srdcová téma. Ľudia si navykli na určitý komfort, napríklad jesť jahody, mango a banány v decembri. Myslím si, že naše telá sú naopak zvyknuté  na lokálny sortiment a cykličnosť, preto nepotrebujeme všetko a stále.  Čo najlepšie využívať (ale nie drancovať) zdroje, ktoré mám k dispozicií, neplýtvať, a až v prípade, že nie som schopná získať lokálne to, čo naozaj, ale naozaj potrebujem, tak hľadať niekde inde.

A čo sa týka vlny? Stačí sa pozrieť na internete, chovatelia oviec sú zúfalí, tony materiálu vyhadzujú a ten je ešte k tomu kategorizovaný ako nebezpečný odpad, takže za likvidáciu musia zaplatiť. Na druhú stranu sa veľké množstvá austrálskeho merina na spracovanie dovážajú k nám. Verte mi, lokálna vlna nie je o nič horšia. Nájdete tu krásne a jemné plemená.

Pozorujete určitú zmenu vo vnímaní ručnej tvorby za posledné roky? Prečo je dôležité v nej pokračovať?

Závislosťou na produktoch sa stávame závislými aj na veľkých spoločnostiach, ktoré ich vyrábajú. Vytráca sa jedinečnosť, originalita, niečo, čo je len naše. Ľudia hromadne nosia a používajú rovnaké lacné produkty, vyrobené v Číne. Plné nákupné centrá, plné skrine vecí, ktoré si možno nikdy neoblečieme, nevážime si ich a presne tak sa k nim aj chováme. Etická a fair móda a takisto aj strava je cesta. Podporovať ľudí, ktorí ovládajú staré zručnosti a vedomosti. Myslím si, že veľa ľudí tomu už dnes rozumie a vydáva sa na inú cestu.

Odkiaľ čerpáte inšpiráciu pre tvorbu a čím proces tvojej tvorby začína?  Je okolie v ktorom žijete priamou inšpiráciou?

Inšpiráciou sú často ľudia, ktorí prídu a chcú niečo, čo som ešte nerobila. Dnes je skutočne plný internet rôznych návodov, inšpirácií, ale ja sa snažím hlavne pozerať okolo seba. Napríklad keď pasieme kone a ja vidím ich hnedé hrivy, zelené stromy, modrú oblohu, viem, ako dnes budem farbiť vlnu. Alebo ružovo červené zore v stmievajúcom sa lese. To je pre mňa inšpirácia. Hoci by bolo asi ľahšie posurfovať po internete, ale ja považujem svoju tvorbu za “osobnú”. Vychadzajúcu zo mňa a z môjho života.

Ako vnímate samotný materiál? Prečo na ňom záleží?

Premena vlákna je fascinujúca. Z množstva surovej vlny, ktorá možno niekomu smrdí, ale nám na vlne závislým neskutočne vonia, urobím nadýchaný obláčik, ktorý spradiem a upletiem z neho sveter. Vlna je fantastický materiál. Periem ju len v čistej vode a potom tou vodou zalievam záhradu, pretože lanolín funguje ako vynikajúce hnojivo. Ak je vlna veľmi špinavá, nespracujem ju, ale dám do kompostu. Keď sa premieša s hlinou, dokáže sa rýchlo rozložiť a na ďalší rok ide do záhrádky.  Mulčujem s ňou jahody, kríky, stromy. Ak sa chumáčiky vlny zavesia na strom obránia ho od obhryzenia.

Vlnu, ktorú nespradiem, plstím, najčastejšie na gule do sušičky prádla ale aj na rôzne bábiky či hračky pre zvieratká. Nič nevyjde na zmar. Vlna je na spracovanie pre začiatočníka relatívne jednoduchá v porovnaní so žihľavou, alebo ľanom. Tenučká vlnená nitka je vhodná na leto, kedy chladí, hrubá nadýchaná, na zimu, kedy zahraje. Je to všestranný nádherný materiál.

Na čom inom pri výrobe záleží ?

Veru, čas a viac rúk je nedostatkový tovar. Ale verím, že sveter, na ktorom pracujem pol roka, poznám meno ovečky z ktorej pochádza, každé jeho vlákno prešlo mojimi rukami niekoľko krát a nabilo sa mojou energiou, bude hriať oveľa viac a neskončí po sezóne v koši. A keď už raz za niekoľko desiatok rokov naozaj doslúži, ľahko sa skompostuje.

Na jedny ponožky pradiem 8 hodín, 8 hodín ich potom pletiem a to nepočítam pranie a česanie vlny. Práve ponožkové pradenie je časovo najnáročnejšie, pretože treba tenučkú nitku s veľkým skrutom, aby boli ponožky odolné, zároveň ju potom musím jemnejšie súkať do hladšej 4-nitky, aby boli aj mäkké, a nikde netlačili. Naopak na svetroch mám rada štruktúru a väčšinou volím komfortné pradenie, často aj z nečesanej vlny, tá prirodzene vytvára hrudky a sveter tak nadobudne až “bačovský” vzhľad.

Kde vidíte budúcnosť Vašej tvorby? Sú to hlavne ručné priadze alebo máte aj vlastné produkty?

Rada háčkujem, pletiem, trošku tkám a karetkujem, plstím. Vždy záleží od toho, čo si ľudia objednajú. Nebránim sa výzvam. Častokrát je pre mňa inšpiráciou zákazník sám, keď sa spýta, či by išlo toto alebo to. Robím čiapky, ponožky, svetre, šatky, s ničím nemám problém. Taktiež robím kurzy a worshopy, či už zo života na farme, alebo ohľadne spracovania vlákien. Na to množstvo nádhernej vlny (ktorá sa momentálne vyhadzuje) je nás priadok a spracovateľov stále málo.

Foto: Jadoli