Aká bola Vaša cesta k drôtu?

Rozhodne dlhá. Začalo to mojím otcom, ktorý sa venoval práci so špagátom. Zároveň mal blízko k remeslu, v Jarabine na Spiši viedol niečo ako múzeum dediny. Dedina bola známa aj vďaka drotárstvu a ja som sa tak vo svojich šiestich rokoch prvý krát dostal k materiálu, ktorý mi vytvaroval život. Neskôr som skúšal aj štúdium dizajnu, no bolo tam pre mňa priveľa matematiky a fyziky a príliš málo tvorby. Na úrade práce v tom čase ponúkali rekvalifikáciu na drotárstvo. Drotári boli známi cestovatelia a robili tak všetko, čo mám rád. Vďaka tejto ponuke som nahliadol do technickej ako aj praktickej časti drotárstva a úplne mu prepadol.

Pochádzate zo Starej Ľubovne, momentálne sa nachádzate v Broadstairs, Kente. Nakoľko Vás ovplyvňuje Váš pôvod a súčasné prostredie? Dochádza tam k prieniku?

Prostredie ma ovplyvňuje v dvoch rovinách. Z existenčnej stránky som ako drotár na Slovensku už nevedel ďalej pôsobiť. Naopak tu v Británii je zázemie remeselníka veľmi oceňované. Neustále napreduje. Každú chvíľu je tu výstava, možnosť získať grant, rásť, inšpirovať sa. Dôsledkom je ale aj veľká konkurencia. Na Slovensku si naopak neuvedomujeme kritickosť situácie. 

Pod slovom drotár si u nás predstavíme tradičný ornamentálny vzor. Pritom je škála tohto materiálu neskutočne veľká. U nás sa držíme len jeho histórie. Ak remeslo nezačne naberať novú formu, novú tvár, jednoducho zanikne. Nemôžeme stále opakovať tie isté vzory, tie isté tvary.

Druhá rovina vplyvu prostredia je tá samotná inšpirácia z neho. Bývame veľmi blízko bielych kriedových útesov, kde dochádza k silnej erózii. Kamene sa tu rýchlo rozpadajú a more ich obmýva do neobyčajných tvarov. Vymýva v nich diery, ktoré má inšpirujú pri tvorbe mojich vlastných objektov. Nazývam ich “kamene”. Všetky tie podmorské štruktúry, riasy, ulity, presne tak ako ich znázorňoval Ernst Haeckel sú pre mňa veľkým tvorivým podnetom. 

Príroda je obrovská súčasť mojej tvorby. Tak ako ma na Slovensku ovplyvňovali hory, tak ma tu v Kente inšpiruje more.

Vo Vašej tvorbe je veľmi výrazná práca s tvarom až akousi optickou ilúziou. Z čoho tento Váš štýl vychádza? Je to ovplyvnené aj vlastnosťami drôtu? Ohybnosťou materiálu?

Začínal som klasickým drotárstvom s množstvom ornamentov. Bolo mi povedané, že to bez toho nemôže fungovať, že je to funkčný prvok, ktorý drží drôt pokope. Až prácou s materiálom, experimentami som zistil, že sa to dá aj inak. Pevnosť drôtu som dosiahol zhustením výpletu. Dokonca sú moje objekty teraz ešte o čosi pevnejšie ako tie tradičné.  

Drotárska technika pochádza z tej košíkarskej no namiesto nadpájania prútia, môže drotár pracovať s jedným kusom materiálu. 

Snažím sa o to, aby boli moje objekty funkčné. Zároveň im dávam aj život. Chcem, aby priestor skrášlili a zároveň doň niečo priniesli.

Je Vaša práca autonómna alebo pracujete aj na zákazkách?

Okrem vlastnej tvorby pracujem aj na zákazkách. Sú to skôr interiérové inštalácie s konkrétnou témou. Práca na takýchto projektoch je zaujímavá, no náročnejšia, pretože spätná väzba je okamžitá. Láka ma aj prienik s inými remeslami a materiálmi. Prepájať drotárstvo s drevom, sklom, dokonca aj s kovom. Často pracujem s kováčmi, kde síce spájame rovnaký materiál, no pracujeme za iných podmienok. Ja na rozdiel od kováča teplo vôbec nevyužívam.

Je podľa Vás remeslo v súčasnom svete stále živé? Prečo je potrebné, aby pokračovalo? 

Osobne cítim záväzok voči predávaniu mojich vedomostí. Niečo mi bolo dané okolnosťami, niečo som sa naučil z tradície, v niečom ma ovplyvnila súčasnosť. Cítim, že chcem svoje remeslo šíriť ďalej. Internet začína hrať v tejto dobe veľkú rolu. Šírenie vedomostí, prepájania sa medzi sebou je omnoho ľahšie. Pokles kvality masovej produkcie zase pozdvihuje tú ručnú, trvácnu výrobu. Do popredia sa dostáva nielen unikátnosť tejto výroby ale aj efektivita využitia jej zdrojov.